Zážitky našich členov zo stretnutí
13.08.2014 19:09
- "Neboli sme dnu v budove, vybehli sme von a vyrábali sme plagáty na tému- „rozdávame úsmev“ – odtrhni si úsmev a podaruj ho ďalej. Bola tam super atmosféra kde sme sa stretli asi 15ti a pracovali na zhotovení plagátov“. Myšlienka bola v tom, že sme rozvešali plagáty po celej škole a ten, kto prešiel okolo si mohol úsmev odtrhnúť a podarovať ho niekomu ďalej. Do dvoch dní boli plagáty využité a od ľudí sme mali pozitívne reakcie. "
- „ Bolo to niekedy v druhom polroku, kedy Janka spravila „tiché stretko“, kde pustila meditačnú hudbu. Úlohou bolo zamyslieť sa nad slovom „ďakujem“, čo pre nás znamená a mali sme premýšľať komu by sme toto slovo radi povedali . Myšlienky sme si napísali na papier akoukoľvek formou. Nešlo o to, komu to je, ale o tom, aby sme pochopili význam slova. Ja som si vybrala svoju babku. Po napísaní nám Janka oznámila, aby sme nabrali odvahu a dotyčnému to dali najavo. Niektorý začali telefonovať. Reakcie boli ohromné. Na druhej strane sme sa stretli s reakciami typu „čo sa stalo ?“ ale aj dojímavé reakcie boli prekvapivé. Toto bolo to prekvapenie, o ktorom sme my nevedeli. Neboli sme nútení, ale veľa z nás sa rozhodlo to dať najavo. Babke som to povedala osobne. Nehovorila som o stretnu, ale priamo som jej to povedala."
- „ Stretnutie ktoré nebolo na žiadnu tému bolo tanečné stretnutie. Mohla som sa odviazať, stalo sa zo mňa jedno veľké dieťa. Naučili sme sa nové tančeky, ktoré sme využili neskôr na plese. Z tohto stretnutia si pamätám hlavne super atmosféru, dobrú náladu a veľa veľasmiechu. A veľa spotených tiel :D"
- „Najviac mi utkvelo v pamäti stretnutie kde prebiehala prezentácia na tému, Diskriminácia žien. Doteraz som mala množstvo informácií, ale to čo som sa dozvedela na stretnutí bolo pre mňa zarážajúce. Pretože dozvedieť sa že muž je schopný doslova znetvoriť a znemožniť život žene je hrozné. Je pre mňa nepredstaviteľné že pri pohľade na cudzieho muža by ma moja rodina dokázala opustiť. Myslím si že o týchto praktikách vie v dnešnej dobe málokto, a preto by som chcela aby sa tieto informácie šírili ďalej aj prostredníctvom nášho klubu.
- „ Najväčšie pocity u mňa zanechalo stretnutie kde sa otvorila téma ženskej obriezky. Začala sa riešiť kniha púštny kvet, ktorú som si prečítala neskôr. Pozerali sme dokumenty a aj samotný film. Hovorili sme o tom, či by sme s tým my ženy v dnešnej dome súhlasili. Uvedomila som si že som vďačná v akej krajine žijem, aké mám super podmienky na život. Aj keď sa mi to nezdá optimálne, uvedomila som si, aké to majú dievčatá v rozvojových krajinách ťažké. Ich život je jedným okamihom preč. Začala som sa zaujímať o život Waris. Začala som aj preto chodiť na stretnutia kde sa dozviem o veciach, ktoré sa hoci nepriamo ale predsa dotýkajú aj mňa. Netreba to brať ako bežnú vec, ale zaoberať sa tým, alebo aspoň to nenechať len tak."